Via ferrata Zobor
&
eBike
Kaucia za požičanie e-biku 300€ / 1 bicykel
Ako na via ferrata Zobor?
Ferrata sa nachádza pod vrcholom Pyramída a prístup k nej je odbočka od modrej turistickej značky priamo z Pyramídy (cca. 15 minút na zostup k ferratám) alebo zdola tiež z modrej turistickej značky (Nitra ARTin - cca. 1 hodina na výstup k ferratám, rázcestie Podhájska cesta - cca.40 minút na výstup k ferratám).
Parkovanie k ferratám je možné pri penzióne ARTin - parkovisko.
Pohyb po ferratách je možný iba na vlastné riziko a s povinnou výbavou, ktorú tvorí výstroj (ferratový set).
Výstroj je možné zapožičať v Penzióne ARTin, Svätourbanská 37, 949 01 Nitra-Zobor, 037/651 61 01 denne v čase od 9.00 - 18.00, ferraty.zobor@gmail.com, artin@penzionartin.sk, www.penzionartin.sk
Cena požičania je : do 4hodiny/10€, celý deň/15€
Kaucia za požičanie ferratových setov : 50€
Správcom via ferrata Zobor je Zoborský skrášľovací spolok. Výťažok z požičania setov bude použitý na zveľadenie areálu národnej kultúrnej pamiatky Zoborský kláštor https://zoborsky-skraslovaci-spolok.webnode.sk/, Zoborský kláštor - Turistické informačné centrum Nitra
Zoborský skrášľovací spolok, Panská dolina 971/65, 949 01 Nitra
artin@penzionartin.sk, Tel.: +421(0)37/651 61 01
Trasy ferrát
Nitrianske ferraty sa nachádzajú priamo pod Pyramídou a cesta k nim vedie po modrej turistickej značke z vrcholu Pyramída (cca. 15 minút k ferratám), z rázcestia Podhájska cesta (40 minút k ferratám) alebo z parkoviska pri penzióne ARTin, Svätourbanská 37,Nitra (1 hodina k ferratám). Z modrej turistickej značky je odbočka priamo k ferratám, ktorá vedie cez kremencové pole.
Parkovanie a požičovňa ferratových setov.
Samotné ferraty sa skladajú zo štyroch častí : Dubová, Brezová, Lanový most a Výstupovka
Trasa č 1 - pilier "dubová", obtiažnosť B/C, dĺžka 60 m
Po nástupe vedie trasa ponad zakrpatený dub, ktorému vďačí za svoj názov. Skala má v tejto časti dostatok prírodných stupov a chytov, nenájdete tu preto kramle. Po prejdení tohto kratšieho úseku (cca 1/3 cesty) sa dostanete do sedielka, kde je možnosť oddychu pred náročnejším úsekom. Tým, ktorý si pre pokračovanie netrúfnu, odporúčame zostup dolu žľabom.
Náročnejší dlhší úsek ďalej pokračuje juhozápadnou exponovanou hranou kremencového piliera. Táto časť predstavuje cca 2/3 cesty. Na tomto úseku využijete pri pohybe kramle, až na dva náročnejšie úseky, kde je potrebné využiť prírodné stupy a chyty. Prvý sa nachádza asi v strede úseku, druhý je pod výstupom na platňu, kde trasa končí.
Trasa č.2 – pilier "brezová", obtiažnosť B., dĺžka 60 m
Trase nachádzajúcej sa na východnej strane piliera dali meno brezy, ktorých tu nájde niekoľko. Najkrajšie sú v jesennom období keď ich listy žiaria oranžovými farbami. Trasa je členitejšia ako „dubová“. Po nástupe prejdete niekoľkými lavicami v rozlámaných kremencoch. Tento úsek je vďaka dostatku prírodných chytov a stupov jednoduchší. Ďalej sa trasa stáča mierne doprava a pokračuje hore hranou piliera. Náročnejší je exponovanejší úsek v hornej časti piliera. Tu intenzívnejšie využijete i silu rúk. Po výstupe na naklonenú platňu na vrchole, prídete na miesto, kde sa všetky trasy ferrát stretávajú.
Trasa č.3 – výstupovka, obtiažnosť B, dĺžka 12 m
Trasa sa začína na vrchole piliera, kde končia obe hlavné trasy ferrát (dubová a brezová) a e jedným z dvoch možných pokračovaní na vrchol Pyramídy.
Na rozdiel od spodných dlhších trás na kremencovom pilieri, vedie táto kratšia trasa skalou z ostrohranného zlepenca. Rozdiel pocítite na rukách – kým kremenec je na ohmat „mastný“, zlepenec je drsný. Na nenáročnej trase využijete pre pohyb kramle i dostatok prírodných stupov a chytov.
Lanový most, dĺžka 15 m
Lanový most je vhodný ako pokračovanie dvoch hlavných trás ferrát (dubová, brezová) pre tých, ktorí majú radi viac adrenalínu a nemajú problém s pohybom po exponovanom lane, ktoré sa pod nimi húpe. Trasa sa začína na naklonenej platni piliera, kde končia obe hlavné trasy (dubová, brezová). Na pohyb slúži zdvojené lano v spodnej časti mosta. Pre istenie karabínami použite vodiace laná po stranách mosta v jeho hornej časti. Trasa končí v zlepencovej bráne s výškou 4 m, ktorá je geologickou zaujímavosťou zoborských skál.
Niečo z histórie Via ferraty Zobor...
S myšlienkou vybudovania via ferratových ciest pod vrcholom Pyramídy prišli členovia Nitrianskeho horského spolku. Tí viac ako 10 rokov používali tunajšie skalné terény pre nácvik pohybu v skalnatom prostredí. Zaujímavý skalný reliéf s piliermi, prevismi, zákutiami a pôsobivé výhľady na mesto, Podunajskú pahorkatinu i rovinu sú mimoriadne atraktívne pre vyznavačov športových aktivít v skalnatom prostredí.
Na vybudovaní tunajších via ferrát sa výrazne podieľala Nitrianska organizácia cestovného ruchu. Projekt podporilo Mesto Nitra a Zoborský skrášľovací spolok. Úsilie a podpora spomenutých organizácií bola zúročená vďaka finančným prostriedkom z rozpočtu Krajskej organizácie cestovného ruchu.
Cieľom projektu je umožniť vyznavačom tejto, čoraz populárnejšej športovej aktivity, okrem adrenalínového zážitku a krásneho výhľadu, spoznať krásne prostredie Zoborských vrchov. Veríme, že sa tu budú správať ohľaduplne – bez zbytočného rušenia zvery, ničenia rastlín, živočíchov, či znečisťovania vzácneho prírodného prostredia. Dúfame, že si okrem návštevy tunajších via ferrát radi nájdete čas a využijete ho napr. na prehliadku starobylej Nitry, či ochutnanie tunajších regionálnych špecialít.
Geologické pomery
Skaly pod Pyramídou tvoria ostrohranné tvrdé kremence a bridlice. Vznikli usadením na dne mora v triase – najstaršom období druhohôr. Majú úctihodný vek 245 miliónov rokov. Pôvodne vodorovné vrstvy boli postupne nakláňané smerom na sever pod uhlom 35 stupňov. Na vyhliadke pod vrcholom sa v brekciách s úlomkami kremencov vytvorila geologická zaujímavosť – 8 m vysoká skalná brána do ktorej ústi lanový most via ferrát.
Skalné more a sutiny južne pod Pyramídou sú výsledkom mrazového zvetrávania. Z mineralogických zaujímavostí sa tu vyskytuje modrý minerál lazulit.
Zoborské horolezectvo
V Zoborských vrchoch sú dve lezecké oblasti, kde od 50. rokov 20. storočia trénovali nielen miestni horolezci – na Skalách pod Pyramídou no najmä na neďalekej Veľkej bielej skale. Prvé zaznamenané výstupy tu urobili Martin „Brandy“ Morháč a Zdeno Mužák už v roku 1952. Prvý z nich je považovaný za zakladateľa nitrianskeho horolezectva. Na začiatku 60. rokov tu pôsobil úzky okruh vyznávačov horolezectva – M. Morháč, D. Húska, J. Chobot, M. Doležal, P. Chemez, L. Gabriš, M. Grek, P. Kotry, E. Lexman, G. Buček, Machalová, M. Vargová a ďalší. V roku 1962 bol založený Horolezecký oddiel pri TJ Slávia. Svedkom 70. ročnej histórie tunajšieho horolezectva sú staré hrdzavé skoby, ktoré v skalách zostali ako nemí svedkovia dávneho horolezeckého nadšenia.
Horolezecké cesty v pomerne stabilných kremencových skalách majú obtiažnosť od III po VI+ UIAA. Horolezci pomenovali skalné útvary priliehavými názvami ako napr. Veľké skaly, Malá veža, Čierna brána, Okno, Zimný hrebeň a Kania skala. Od roku 2013 cesty postupne preistili Róbert Gábriš a Peter Marčiš.